Len názor!

O segregácii Rómov v súčasnej dobe počujeme veľa. Na podnet mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva, Najvyšší súd SR rozhodol, že: “… vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.“

Keď som to prečítal v tlači, mal som v úmysle k tomu napísať svoj komentár. Dlhšie som váhal, lebo je to citlivá téma a tak som bol predbehnutý :-), čomu som rád. Na túto tému krásny a pravdivý blog napísala blogerka so  pseudonymom „elenaiIstvanova“. S obsahom jej blogu plne súhlasím a myslím si, že niet k tomu čo dodať.

Tzv. segregácia Rómov je novodobý pojem, či akt. Za socializmu tento problém nebol. Nebol nielen de jure, ale ani de facto. Hovorím to zodpovedne, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti. Do základnej školy som chodil v období stalinizmu. U nás v obci na juhu Slovenska bolo niekoľko Rómov, hoci v tom čase sa oficiálne volali “Cigáni”. Nebolo ich veľa, z dôvodu ich neľudskej likvidácii maďarským Hotyovským fašistickým režimom, to územie počas vojny patrilo Maďarsku, ale rovnaká genocída prebiehala aj v Slovensko štáte. V obci boli tzv. Cigáni – muzikanti, ako aj Olašskí Cigáni. Muzikanti absolútne splynuli s väčšinovým obyvateľstvom, lebo pracovali, robili to, čo najlepšie vedeli – hudli. Nezriedka chodili hrať aj do západoeurópskych štátov, čo sme im vtedy závideli. S Olašskými to už bolo komplikovanejšie. Ľudovodemokratický systém ich donútil usadiť sa hoci oni boli zvyknutí kočovať. Niektorí ešte žili v maringotkách či vo väčších stanoch, aspoň u nás v obci, ale už nekočovali.

V obci bola jediná škola s vyučovacím jazykom slovenským aj s maďarským. Do tejto školy chodili menšinoví Rómovia, ako aj väčšinové obyvateľstvo. Rómske deti väčšinou chodili do maďarských tried, ale niekoľko ich chodilo aj do slovenských. Väčšinou nedosahovali takých študijných výsledkov ako nerómske deti, ale učili sme sa spolu. Tí, ktorí nestíhali si osvojiť vyučovanú látku, opakovali ročník, či to bol Róm, alebo neróm, aj tých bolo niekoľko. Keď dosiahli určitý vek, základné vzdelanie ukončili aj bez absolvovanie základnej školskej dochádzky.  V tom čase bol ešte jeden dôležitý moment “mierového” spolužitia a celkom dôstojný život aj Rómov, a to, že každý musel byť zamestnaný. To im zaručoval pravidelný príjem, na čo prv neboli zvyknutí. Časom si postavili vlastné domy a tzv. “péro” postupne zaniklo.

Dnes je situácia úplne iná. Nemusia chodiť do zamestnania a počet ich detí rastie geometrickým radom. Bežné školy nestačia kapacitne. Hlavne v obciach s vysokým výskytom Rómov, vzniká kapacitný problém. Je potrebné postaviť rýchlo nové školy, to sú tie známe “kontajnerové” školy. Za tento čin obciam by sa malo poďakovať, a nie ich kritizovať a perzekvovať. Rovnaký problém je, resp. vznikne z dôvodu povinného “zaškoľovania” detí predškolského veku.

Jediným problémom, a dôvodom kritiky proti tzv. rómskym školám je, že tam získavajú menej vedomostí, teda sú menej kvalitné, ako školy pre deti z majoritnej komunity. Oni, väčšinou, dosahujú horšie študijné výsledky aj školách so zmiešaným osadenstvom. Na doktorandskej skúške jeden učiteľ popisoval problémy s vyučovaním rómskych detí. Jeden z problémov bol napr. aj to, že im nemohol dávať domov úlohy vo forme tzv. pracovných listov, lebo nezriedka rodičia s tým podkúrili v peci.

Veľa Rómov v južných oblastiach Slovenska navštevujú školy s vyučovací jazykom maďarským. Dôvod je aj ten, že maďarská vláda finančne dotuje (bolo to 30 Eur/ rok) rodiny, z ktorých deti navštevujú tieto školy. Neviem, či platia aj pre nerómov. Pracoval som blízko centra, kde tieto peniaze vyplácali, v rade som videl stáť len Rómov.

O segregáciu sa nejedná, keď sú školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak napr. skutočnosť, že v školách s vyučovacím jazykom Maďarčina, Ukrajinčina, či Poľština sú výlučne deti národnostnej menšiny, nie je to segregácia v zmysle zákona.

Takže môj návrh riešenia tohto problému je:

• Každý dospelý Róm by mal byť niekde zamestnaný, ako za socializmu. To by znamenalo pravidelný príjem a dôstojnejší život. Je pravdou, že v súčasnosti vhodných pracovných miest s nižšími vedomosťami a pracovnou zručnosťou je menej ako za socializmu. V onom čase ich veľa pracovalo v poľnohospodárstve. Dnes slovenské poľnohospodárstvo v podstate zaniklo. Minule som napr. objavil kartón s dodávkou sladkých zemiakov, tzv. bataty. Zemiaky, ktoré na Slovensku majú výborné podmienky na pestovanie, ich dovážame. Aj tieto boli z exportu:

Aby ste nemuseli hľadať krajinu pôvodu, NC, je to North Caroline. Vraj “čerstvé z farmy”. No, kým k nám dovezú, sú všetko možné, len nie čerstvé z farmy.

• Vytvoriť školy s vyučovacím jazykom rómskym.  Pre mnohé deti by to pomohlo, nakoľko vedia len po rómsky. Nech sa každý rodič rozhodne, čí svoje dieťa chce dať do školy s majoritný jazykom, s jazykom inej národnostnej menšiny, alebo s jazykom rómskym. Viem, že v súčasnosti toto riešenie nie je možné, ale je veľa vzdelaných Rómov, nech pracujú na kodifikácii rómskeho jazyka a vytvoria vhodné učebné pomôcky. Počet Rómov sa u nás zvyšuje, kým iné národnostné menšiny sa zmenšujú, tak si to Rómovia konečne zaslúžia. Aj oni by to iste privítali.
• Pochváliť a odmeniť tie obce, ktoré aj v súčasnosti riešia neľahký problém so vzdelávaním Rómov tak, ako to najlepšie vedia, hoci to niektorí volajú „segregácia“

K diskusii, 26.2.: Chcem sa poďakovať diskutujúcim k blogu. Všetky tri, ktoré sa mi zobrazujú, sú korektné, neútočné a neosobné. Myslím si, že niektorý aj vtipný.

Touto cestou by som chcel reagovať na pripomienku „jaronpb“. Súhlasím s tvojou „poznámkou“.

1.: ako si predstavuješ zamestnávať a nútiť pracovať niekoho kto nechce pracovať? Navyše je nútená, otrocká práca v rozpore s medzinárodným právom. Kto by zakladal také firmy, kto by ich viedol, kto by sanoval ich stratu? – áno, je to problematické, lebo zákon! Nemôžem nikoho ( v súčasnosti) nútiť pracovať, aj keď to nie je „otrocká práca“. Zákon zakazuje nútiť byť zamestnaný, ale už nenúti rodičov, aby a dôstojne postarali o svoje deti. Ako prídu k tomu, že ich napr. 11 žije v jednej drevenej chatrči, a keď to vyhorí, tak v zime spia na dvore? Na tie deti prečo nemyslí zákon? Kde sú ľudskoprávne organizácie? Ak niekto nepracuje, na niekom, niečom sa priživuje. Myslím si, že miesto toho, aby rodičia živili svoje deti, tie živia ich vďaka štátnemu príspevku. Čo sa týka práce, určite veľa Rómov pracuje vo Veľkej Británii (VB), súdiac podľa ich aut s ŠPZ VB. Obdobne by mohli pracovať aj na SK.

2.: Z tvojich rómskych škôl by vychádzali deti, ktoré nevedia po slovensky? Je to iné, ako maďarské školy, lebo cigáni nežijú na jednom ucelenom území, kde slovenčinu ani nepotrebujú. – samozrejme by sa tam učila Slovenčina, ako cudzí jazyk. Veď aj na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa učia Slovenčinu. Na vysokej škole v Komárne niektoré predmety, napr. účtovníctvo, sa vyučuje v Slovenčine.

3.: Tento návrh je absolútne nezrozumiteľný. Ak budem veľmi drsný, tak by sme mali veľmi chváliť obce, ktoré vyriešili cigánsky problém tak, ako najlepšie vedeli, teda popravou? – nie, myslel som tie obce, ktoré vyriešili problém vzdelávania Rómov postavením nových škôl blízko osady. Neriešia rómsky problém. Myslím si, že to je obstojné riešenie. Keby tú školu postavili ďalej – ďaleko od osady, chodilo by do nej menej Rómov. Čast rómskych detí by nezískalo žiadne vzdelanie. Je pravdou, že by zas chodilo do nej viac majoritných detí a už by to nebola segregácia.