Len názor!

Denník Pravdu som odoberal ako abonent dlhodobo. Za minulej éry sme to museli (mali) predplácať z ideologických dôvodov. Keďže som pracoval na takom mieste (vysoká škola), kde sa vernosť k „rodnej“ strane vyžadovala, resp. implicitne sa predpokladala. Jedným z prejavov „vernosti“ bolo aj sledovanie dennej tlače, najmä Pravdy a Nového slova. PRAVDA prežila až do súčasnosti, Nové slovo zaniklo, prežil len redaktor p. Leško, ktorý sa otočil o 180 stupňov (nie o 360 stupňov, ako to odporučila nemecká ministerka obrany V. Putinovi). PRAVDU som predplácal dlhší čas aj za súčasnej éry ranného kapitalizmu u nás, ale naša doručovateľka ma od toho sústavne odhovárala, až som neodolal. Musela totiž každodenne kvôli jedným novinám chodiť asi 500 m do slepej ulice, a to sa jej nechcelo. Takže teraz čítam Pravdu v elektronickej podobe a vážim si, že nie je súčasťou „piana“, ako takmer všetky ostatné.

Za socializmu o Pravde koloval takýto vtip: „V Pravde sú pravdivé športové výsledky. Pravdepodobná je predpoveď počasia a ostatné je lož“. V podstate obsah všetkých novín bol jednostranne zameraný na podporu komunistickej ideológie, na pozitívnu propagáciu ZSSR a ostatných socialistických štátov. Na druhej strane boli zamerané antiamerický a protizápadne.

Ako každodenne sledujem súčasný obsah aj Pravdy, nadobudol som dojem, že sa aj ony otočili o 180 stupňov, takže sú zamerané výlučne proamericky a prozápadne, na druhej strane protirusky. Nikdy som netušil, že takéhoto obratu sa dožijem. Keďže sme v demokracii, jeden by očakával vyvážené spravodajstvo a sprostredkovanie názorov nielen vládnych, ale aj domácich opozičných politikov, však aj tých zvolili Slováci. Čitateľ, aj vďaka elektronickým komunikačným prostriedkov má prístup aj k iným informáciám a komentárom, okrem domácej tlače. Môže si vytvoriť svoj názor a dedukovať, že kde je asi pravda.

Táto téma ma napadla zo spravodajstva zo dňa 23.2., teda z výročia začiatku vojny na Ukrajine. Pravda priniesla k tomu názory týchto politikov:

Je to skutočne „elita a výkvet“ našich politikov. Sú určite „mienkotvorní“ a „najdôveryhodnejší“ naši politici. Už chýbala len Remišová!

V tom istom čísle vývoj vojny, samozrejme po svojom, hodnotí gen. Macko. Ten generál, ktorý svoju vojenskú kariéru začal za úplnej totality a musel byť sakramentský ideologický spoľahlivý, keď postupoval po funkčnom a hodnostnom rebríčku. Podobne, ako novozvolený český prezident. Ten generál, ktorý prisahal na vernosť ZSSR a ostatným socialistickým krajinám.

Pripomeňme si vojenskú prísahu. Aspoň pre dámy, ktoré na vernosť ľudovodemokratickej armáde a našim spojencom vo Varšavskej zmluve nemuseli prisahať:

„Ja, občan československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenému Komunistickou stranou Československa. Sľubujem, že budem vojakom statočným a disciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo. Svedomité sa budem učiť ovládať vojenskú techniku a zbrane, zverené mi pracujúcim ľudom, a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády československej socialistickej republiky Čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický poriadok proti každému nepriateľovi.

Na obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej socialistickej republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj Život na dosiahnutie víťazstva. Tak prisahám!“

Nakoniec to poznáme všetci, čo sme boli na ZVS za minulého režimu.

Mne nevadí, že niekto má taký názor, ako sa prezentuje v Pravde, ale vadí mi, že to prezentujú ľudia, ktorí v minulom režime stáli pevne na strane socializmu a priateľstva so ZSSR.

Od Pravdy by som očakával vyvážené stanoviská a s poskytnutým priestorom pre všetky názorové platformy.

Rovnako ideologicky nevyvážené sú aj iné média. Do diskusných relácií opozíciu púšťajú len výnimočne  za prísnej separácie ich zástupcov. Za Republiku som ešte nikoho nevidel a napr. zo SMER-u väčšinou pozývajú len „B“ team. Je to  aj v „spravodajskej“ TA3. Šéfka spravodajstva p. Martináková, zrovna v Pravde pochvaľuje „svoje“ spravodajstvo: „Preto aj naša najsledovanejšia diskusná relácia V politike zmenila dramaturgiu a pribudli úvodné vstupy moderátorov. … Rasťovi Ilievovi a Rišovi Dírerovi tento formát celkom sedí.“ (Cit. Pravda). Predmetná relácia, keďže sa volá „V politike“ mohla byť vyváženejšia, čo sa týka diskutérov, lebo politiku netvoria len koaličné strany, ale aj opozičné. Aj medzi moderátormi by mohol byť nejaký zástupca sexuálnej väčšiny, keď už názorová platforma nie je vyvážená.