Len názor!

Na napísanie tohto blogu ma inšpirovali udalosti pri pripomienke 17.11.89, ako aj súčasná, neľahká a neperspektívna, ekonomická situácia, a to nielen na Slovensku, hoci zdá sa, že u nás je to najhoršie.  

Asi rovnaký čas som prežil v socializme aj v súčasnom dravom a primitívnom kapitalizme. Viem život obyčajného človeka, v oboch „systémoch“ porovnať. Aj „nežnú“ som prežil na vlastnej koži. Neraz sa musím pousmiať nad terajším „mudrovaním“ mladých novinárov či tých, ktorí boli financovaní z často nejasných zdrojov z valutových oblastí.

Na prvý pohľad sa máme dobre a všetkého dostatok. Je tu plno obchodných reťazcov, všetko zo západných krajín. Aj tých pár „východných“ zakázali pod zámienkou vojny na UA. Myslím si, že aj pri podpore západu na zmenu „režimu“ išlo práve o ekonomickú expanziu do „nenasýtených“ oblastí, nakoľko domáce možnosti u nich už boli vyčerpané. Nešlo o žiadnu „demokratizáciu“ systému či o slobodu ľudí. Tá im mohla byť ukradnutá! U nás, aspoň spočiatku, bol hlad po spotrebnom tovare, čo sme si mohli dovoliť za peniaze zarobené za socializmu. Západné firmy u nás našli aj lacnú a kvalifikovanú silu (aj vďaka socialistickému vzdelávaciemu systému). Po pripojení ďalších štátov do EÚ, od nás postupne odchádzali, nakoľko tam bola ešte lacnejšia pracovná sila. Vzdelaní a múdri ľudia za od nás, odchádzali k ním, do lepších ekonomických a pracovných podmienok. Ja si myslím, že aj v prípade podpory Ukrajiny, nejde o žiadne demokratizačné úsilie, ale o expanziu trhu pre svoj tovar,  o získanie lacnej pracovnej sily a „vysatie“ vzdelaných a potrebných odborníkov. Ukrajina je obrovský trh a zdroj lacnej pracovnej sily. Preto sa už s nimi rokuje aj o spoločnej výrobe vojenskej techniky, kde sa západná technika skĺbi s lacnou ukrajinskou pracovnou silou. A trhy so zbraňami ovládajú USA. Našťastie, pri tom zrejme sa niečo ujde aj nám, ako Slovensku.

Na komparáciu niektorých oblastí života využijem nedávny článok v Pravde, ktorá síce hovorí o pomeroch v Česku, ale u nás je to podobné, ba ešte horšie.

Spomínaný článok TU má názov „Nevýhodné hypotéky, drahý stavebný materiál aj nedostupní remeselníci. V Česku sa stavia čoraz menej domov“ a o.i. sa uvádza: „Od nápadu postaviť si vlastný rodinný dom upúšťa v tomto roku čoraz viac Čechov. Nevýhodné hypotéky, drahý stavebný materiál aj nedostupní remeselníci spôsobili prepad počtu začatých stavieb rodinných domov, ktorý je porovnateľný iba s ochladením trhu v roku 2013. Navyše, dokiaľ sa úrokové sadzby neznížia, ekonómovia či dodávatelia stavebných materiálov citeľné zlepšenie neočakávajú.“ … Podľa hlavného ekonóma banky Creditas … sú za tým najmä vysoké úrokové sadzby, pretože väčšina rodinných domov je financovaná prostredníctvom hypoték.“ … „Vysoké sú aj ceny pozemkov, ľudia sa tak snažia ušetriť kúpou tých s menšou rozlohou.“

Podobné problémy so zvyšovaní úrokov na hypotéku a s vysokými cenami stavebných pozemkov máme aj na Slovensku a rieši to aj vláda (údajne) s 2% príspevkom na úroky. Keďže vláda nemá vlastné peniaze, ale sú to peniaze nás všetkých, ktoré od občanov pod rôznou zámienkou vyberie, takže západným bankám na úroky prispejeme my všetci. Zdieranie (západných) bánk jednotlivcov s takto „rozpusti“ medzi všetkých obyvateľov, teda nás všetkých, aj čo hypotéku nemáme.

Preto o tejto problematike píšem, lebo mám vlastné skúsenosti so stavebnou pôžičkou za „socíku“.  Ako mladý začínajúci inžinier, hoci som výborne býval v lacnom družstevnom byte, rozhodol som sa postaviť vlastný rodinný dom. Stavebný pozemok som dostal od mesta za pár tisíc Kčs. Hoci som čakal v poradovníku, dlho som nečakal. Ako začínajúci zamestnanec som nemal dostatok peňazí na stavbu RD. Zobral som si zo Slovenskej sporiteľne stavebnú pôžičku, 200 tis. Kčs na 30 rokov so stabilným, nemeniacim sa úrokom počas celých 30 rokov, na (dnes) neuveriteľných 1%. Nebolo to síce pre štát z hľadiska ekonomiky výhodné, ale človek nebol zdieraný bankou – štátom, a mal istou platobnej schopnosti a nehrozilo, že mi dom zhabe banka. Od zamestnávateľa som dostal nenávratnú pôžičku 25 tis. Kčs, ako stabilizačný príspevok.

Dostal som „Pôžičkovú knižku – nákupné oprávnenie“ kde nákup stavebného materiálu a iné fakturovateľné služby mi odpisovali.

Samozrejme, stavebného materiálu nebol dostatok, lebo podobne výhodne staval veľký počet občanov, najmä na dedinách a bola aj masívna družstevná výstavba. Družstevná výstavba pre mladých ľudí, ktorí síce nebývali vo vlastnom, ale v lacnom a na ten čas v modernom a zdravom prostredí. Vlastne to bolo realizované tak, ako to teraz sľuboval B. Kollár, že ročne postaví 20 tis. lacných nájomných bytov (nepostavil ani jeden). Zrejme sa motivoval myšlienkou od komunistov, len to nedotiahol do konca. 🙁

Ešte k nemennému 1% úroku na 30 rokov k stavebnej pôžičke. Pôžičku som splácal ešte aj po „zmene“ systému a zavedení SKK. Pôžička sa tak znehodnotila, že banka ma požiadala, či by som zvyšok nemohol zaplatiť už v jednej splátke. Určite, ako ja, má rovnaké skúsenosti veľa iných občanov Slovenska.

Takže tak staval občan za socializmu.