Len názor!

Prežil som časť svojom života v minulom režime. Prežil som takmer všetky fázy ľudovodemokratického zriadenia. Prežil som obdobie tzv. normalizácie, primitívny kapitalizmus a žijem v súčasnom mafiánskej diktatúre. Preto “mafiánska diktatúra”, lebo každodenný život nám diktujú mafiáni, aj keď sa nazývajú demokratmi. Čím ďalej sa tento “demokratický” systém “zdokonaľuje”, tým som viac presvedčený, že ten minulý bol lepší, k “obyčajným ľuďom” bol “more friendly”, teda priateľskejší. V onom systéme sa mi nezdalo všetko v poriadku, ale čím ďalej žijem v súčasnej “demokracii”, tým ďalej hodnotím minulý systém za lepší pre život bežného občana.

Nechcem hovoriť o súčasnej inflácii a zdražovaní základných životných potrieb, ako stravovanie, svietenie a kúrenie, ale “vypichnem” len objavujúci sa problém, už aj tak  v devastovanom zdravotníctve. Za socializmu som nikdy nezažil, aby som sa bál o zdravotnú starostlivosť, alebo sa nedostal, v prípade potreby, na zdravotné ošetrenie. Bolo dosť lekárov a keď ich bolo málo, tak štátne vysoké školy medicínskeho zamerania zvýšili počet medikov. V 50- tích rokoch boli potrební odborníci umiestňovaní na tzv. “umiestenky”. Bolo to síce nedemokratické, ale všade bolo dosť potrebných, doma vychovaných odborníkov. Nebola ani možnosť tu, v Československu vyštudovať a ísť pracovať kdekoľvek do zahraničia, nehovoriac o NSR, či Rakúska. Keď absolvent veľmi chcel, mohol legálne odísť, ale musel vrátiť náklady, ktoré štát vynaložil na jeho vzdelanie, čo bolo spravodlivé. Dnes, rámci EÚ môže ísť každý kde chce, ale žiadne žiadané profesie k nám akosi nechodia. Je to “jednosmerný” proces, u nás lacno vyštudujú, respektíve skoro zadarmo, (za socializmu úplne zadarmo) a šup, na západ za lepším platom. Najviac to cítime v medicíne, lebo inovatívny a sofistikovaný priemysel, okrem montážnych dielní, u nás de facto,  už neexistuje.   

K napísaniu tohto blogu ma o.i.  podnietil článok – informácia v Pravde “ Ambulancie sú pripravené vypovedať zmluvy. Pacient si tak zaplatí za všetko…. ?” . Neviem si to vôbec predstaviť, že stará osoba s dôchodkom 407,0  EUR  bude vedieť platiť všetky zvýšené životné náklady a k tomu ešte celé ambulantné ošetrenie. Asi takýmto dôchodcom bude jednoduchšie zomrieť a v tomto kapitalizme možno aj na ulici. Poznám niekoľko zubárov, ktorí už dávnejšie nemajú zmluvy so žiadnou poisťovňou, ordinujú za cash. Majú pacientov, dokonca bez poradovníka a čakania, ale len tých najbohatších, ktorí si to môžu dovoliť. Dôchodca si to rozhodne dovoliť nemôže.

Pravda o.i. uvádza: “ Lekár v ambulancii je totiž de facto podnikateľ. Vlastní ambulanciu a má zodpovednosť za personál, ktorý zamestnáva. V čase rastúcich cien musí načas platiť stúpajúce ceny nájmu, energií a prípadne aj servis či nové prístrojové vybavenie.” Áno, lekár v ambulancii je síce podnikateľ, ale podniká so službami, ktoré nepodliehajú formuly “ponuka / dopyt”. Ak  paradajky, či  topánky sú drahé, tak si ich nekúpim, ale o zdraví sa to nedá povedať. Ak som chorý, tak k lekárovi ísť musím, ináč príde fatálny koniec. Takže opäť sme sa stali rukojemníkmi, ako pri lekároch v nemocniciach. Dúfajme, že vláda opäť ustúpi tomuto “vydieraniu” (prepytujem).

Mnohí lekári v ambulanciách sa (asi) nemajú príliš zle, prečo by ich toľko zásadne “prisluhovalo” a pracovalo často aj nad 80 rokov. Neviem, aké sú finančné predstavy lekárov v ambulanciách, ale poznám niektorých s príjmom vyše 7 tis. EUR. Aj nemocničné lekári, po úprave ich platov, budú zarábať nadštandardne – 4 a viac tis. EUR.

Nedávno som tu v Pravde čítal blog o skúsenostiach blogera so svojim slovenským a neskôr ukrajinským zubárom. O.i. uvádzal, že SK lekár má poradovník a po 14-tej hodine už naordinuje. Asi aj za menej pracovného času si vie zarobiť na dobré živobytie. UA lekár, ošetruje zuby hneď a aj po 14-tej.

Ešte raz, za socializmu sme takéto problémy nemali! Žiaľ, vtedy som bol mladý a lekára som potreboval sporadický a teraz, si to asi nebudem môcť dovoliť.