Len názor!

Nedávno sme mohli čítať, resp. počuť rozhovor s jedným analytikom v Pravde pod názvom: „Rok vojny: Naši prarodičia prežili na kapuste a ovsenej kaši – drahé potraviny zvládneme aj my“.

Možno nebudeme mať ani na kapustu, keď mimo akcie 1 kg stojí 2,49 €.

Keď tak počítam, moji prarodičia žili tak v polovine 19. storočia a ani som ich nepoznal. Viem však dedukovať, ako žili. Mali latrínu, kúrili s drevom v peci a deti mali jedny nohavice. Topánky nosili na pleci, aby si ich šetrili. Tí, čo žili na dedine možno mali aj jednu kravu, ktorá ich živila. Preto ju aj milovali. (Možno z toho vzniklo slovenské „milujem ťa ako kravu).

Čo jedli, to vieme od toho analytika. Keďže žijeme o dve storočia ďalej, tak ďakujem veľmi pekne, ale si z toho neprosím. Ako sa všetko zdražuje všetci dobre vieme z každodenného života. Čoraz viac ľudí, aj pracujúcich sa dostáva pod hranicu chudoby, nehovoriac o dôchodcoch. A to je len začiatok! Naša vláda a zrejme aj ostatné vlády vyspelej a „nezávislej“ Európy, zatiaľ zastropovali ceny energií. Dočasne. Každý, aj podpriemerný ekonóm vie, že to nie je systémové riešenie a dlhodobo neudržateľné. Vláda má toľko peňazí, koľko vyberie od obyvateľstva, resp. od, ešte prosperujúcich, podnikov. Od ľudí dovtedy, kým ešte niečo budú mať a od podnikov dovtedy, kým neskrachujú. Ani požičiavať, čo je len dočasné riešenie lebo aj to musí niekto niekedy vrátiť, si nebudeme môcť do nekonečna. Ani nebude toho, kto by nám požičal. Bohatšie štáty svoj rozpočet môžu doplniť zo zhabaného majetku ruských oligarchov v zahraničí, my ani to nie, keďže u nás nič neinvestovali. Takže nás nečakajú žiadne svetlé zajtrajšky. A čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie!

Návrat o dve storočia späť naši politici prisudzujú vojne na Ukrajine. Vojne, ktorá je od nás vzdialená 1000 km. Veď aj v Pravde je podtitulok: „Ide o peniaze: Dopady vojny proti Ukrajine na peňaženky Slovákov.“

V súčasnom svete sa ceny všetkého odvíjajú od ceny vstupov, teda najmä energonosičov, od ceny plynu a ropy. Od lacných zdrojov sme sa odstrihli dobrovoľne my samy. (Teda my, na podnet EÚ). Dodávky z Ruska neboli pozastavené Ruskom, ale v dôsledku našej politiky, zavedením sankcií, z dôvodu, aby Rusi nemali peniaze na financovanie vojny.

Ako to dopadlo, vidíme a cítime na vlastnej koži všetci.

V inom článku Pravda to aj nepriamo pripúšťa. „Rusko ničí svoju ekonomiku, peňazí na vojnu má napriek tomu dosť“. Nezmyselnosť sankcií, ktoré majú horší dopad na nás ako na Rusko, sa usilujú zakryť aspoň tvrdením, že: „Sankcie proti Rusku síce fungujú, no nabiehajú postupne.“ Vojna už trvá rok, a Rusi majú stále dosť peňazí na vedenie vojny. Aj bez nášho prispenia. „V roku 2022 sa sankcie uvalené na Rusko neprejavili na poklese príjmov z predaja nerastných surovín, práve naopak. Môže za to nárast ich ceny a stále vysoké objemy, ktoré Rusko vyváža. Napríklad medzi januárom a novembrom minulého roka Rusko získalo z predaja ropy a zemného plynu 164,2 miliardy dolárov, čo je medziročne takmer o tridsať percent viac“. (Cit. Pravda).

Prečo je u nás enormné zdražovanie a bude to ešte horšie, sa dá dedukovať aj nasledovného grafu:

Samozrejme, embargo na dovoz ruských surovín niektorým štátom vyhovuje, nakoľko prerazili na trhu, síce neekonomickým súperením, ale podvodom. Keď nijaký župan kúpi nie najlacnejšie teplomery, hrozí mu dva roky v base natvrdo. Keď niekto zbedačí takmer celú Európu, možno dostane aj nejaké ocenenie spoza oceánu. Teraz snáď už každému je jasné, prečo boli zavedené sankcie na Nordstream II. Kazilo to ekonomickú konkurenciu. Možno viacerí videli ako, ešte v dobe mieru, Biden na tlačovke so Scholzom povedal, že „Nord strem II nebude v prevádzke“. Scholz sa len díval ako puk, nič nepovedal ako hlúpy žiačik.

V období mojich prarodičov cca žil aj slávny holandský maliar V. van Gogh. Na niekoľkých obrázkoch reprodukoval vtedajší život. Budeme tak žiť aj my?

Nielen jesť, ale aj modliť sa za návrat lacných energií budeme pri sviečke, nie pri petrolejke, ako na obrázku. Mierne spochybňujem aj jedenie zemiakov, keďže niektoré druhy dovážame až zo Severnej Karolínie (NC), súdiac podľa obrázku.

Svetielko nádeje však vidím v tom, že slovenskí muži pôjdu pracovať na Ukrajinu, kde spriatelené štáty, vrátane nás, budú „futrovať“ peniaze na obnovu zničenej krajiny. Doma budú gazdovať slovenské ženy. V histórii sú na to prípady, keď muži budovali Ameriku.