Len názor!

Nedávno medializovaný prípad poslanca M. Borguľu, čo (div sa svete) oznámil policajný prezident, ten, čo by o tom nemal ani vedieť, ak nevládne u nás policajná mafia, vo mne upevnil moje presvedčenie, že najskorumpovanejšie štátna inštitúcia u nás, je polícia. Vychádzam pritom z vlastných skúseností, resp. zo skúseností niektorých mojich známych. Aj tento prípad ( kauza Borguľa) mi potvrdil môj dojem, že naša polícia je v podstate výpalnícka mafia. A to polícia na všetkých jej útvaroch.

Bol som dve funkčné obdobia rektorom univerzity. Je to pozícia, v ktorom sa rozhoduje o mnohých veciach, vrátane hospodárskych. Takže som bol potenciálny objekt vydierania políciou. Sprostredkovane, od jedného známeho som sa dozvedel, že som odpočúvaný. Zjavne bez súdneho rozhodnutia. Vyšlo to od brata policajta, ktorý je v súčasnosti medzi obvinenými, tuším je to „Očistec“. Ponúkli mi, že zistia okolnosti môjho odpočúvania. To som odmietol a odkázal som im, „aby ďalej v pokoji odpočúvali“. Nemal som totiž dôvod sa obávať.

Iný prípad: Pred voľbami do funkcie rektora bol na mňa napísaný anonym, ako ináč na Slovensku a na akademickej pôde. Dozvedel som sa o tom tak, že mi to ukázal iný vyšetrovateľ, čo s tým zjavne nemal nič spoločné. Bol to brat môjho známeho, asi mu bolo trápne za to niečo si vypýtať. Aj tak by som mu nič nedal. Začalo sa policajné vyšetrovanie – prišla finančná polícia, ktorá to patrične zdržovala, aby som nestihol termín menovania u prezidenta, hoci nebol som ani obvinený. Žiaľ, v tejto nechutnosti bolo zapletené aj ministerstvo školstva, a to priamo osobou ministra (už zomrel) a (vtedy) vedúceho služobného úradu. Keďže som mal opäť čisté svedomie, nič mi nemohli preukázať. Vďaka čestnosti p. prezidenta Schustera, bol som aj včas vymenovaný.

Ako to robi(la) dopravná polícia? Večer sme išli autom z divadla, okolo 23-tej, teda neskoršie. Na ulici zrazu pred nás vrazilo policajné auto z ktorého vyskočili dvaja policajti, ako keby chytali nejakého vraha. Kázali mi vystúpiť z auta! Úplne bezdôvodne, myslel som si, že ide o nejaké nedopatrenie. Aniž by ma legitimovali, ich otázka znela, kde som bol? Prečo? Pýtam sa? Odpovedajte na otázku, znel ich príkaz rozhodným a výhražným hlasom. V divadle, odpovedám. Pili ste alkohol? Nie, nepil, už dávno nepijem – odpovedám. Chvíľu ma ešte skúmali – pozorovali, či nejavím znaky opilosti, potom bez pozdravu a vysvetlenia nasadli do auta a odišli.

Keď som to hovoril kolegovi, ten sa zasmial, že je to známe u dopravnej polície. Ak vás nachytajú, že ste pili, a neskoršie večer sa to stáva, tak máte položiť 100  € na zadné sedadlo ich auta a môžete ísť. Určite aj mnohí iní s týmto majú svoje skúsenosti.  

Mal som známeho, ktorý nekonal vždy v medziach zákona. Ako to, že ťa ešte nenachytali, spýtal som sa ho. Platím jedného na polícii, a ten mi dáva „echo“ ak sa niečo má udiať, resp. ma informuje, čo o mne vedia. Tak to robia aj ostatní, hovoril.

To všetko sa udialo v čase, keď R. Fico bol ešte opozičný poslanec. S korupciou v polícii a myslím si, že všeobecne s korupciou, vláda R. Fica nemá nič spoločné. Je to samostatná „iniciatíva“ a druhé „zamestnanie“ policajtov. Je to výsledok „demokratickej“ transformácie socialistickej Verejnej bezpečnosti, na kapitalistickú Políciu. A keďže v kapitalizme všetko závisí od kapitálu, tak sa členovia polície aj tak chovajú.

Môj názor na kauzu Borguľa. Teraz sa p. poslanec pokúša vysvetliť nevysvetliteľné. Je pravdou, že zaplatil „výpalné“. Vydierali ho, lebo mali dôvod. Keby mal čisté svedomie, tak by platiť nič nemusel. Zaplatiť 50 tis., alebo či „nechať vykopnúť dvere“? Ja by som túto dilemu rozhodne nemal, keďže nemám 50 tis. A keby som aj mal, rozhodne by som volil vykopnutie dverí, ak mám čisté svedomie, jednak to 50 tis. nestojí, a keby to „vykopli“ bezdôvodne, tak by som na tom ešte aj zarobil. Aj p. Mečiarovi „vykopli“ dvere, zaplatili škodu a aj sa ospravedlnili. Zdá sa mi, že p. Borguľa nemal celkom čisté svedomie, tak radšej  zaplatil. Keďže „platbou“ dokázal svoju vinu, minimálne by sa mal „pratať“ zo „cteného“ poslaneckého zboru. Divím sa, že poslanecký klub Sme rodina „stoji za ním“, ako to deklarovali. Je to skrátka „jeden za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať“ a mali by sa pratať a chodiť kanálmi všetci!

Tento blog bol možno príliš osobný, ale uvádzal som vlastné skúsenosti s „neskorumpovateľnou“ políciou.