Len názor!

Investigatívni novinári sú tým pravým jadrom žurnalistiky. Neraz im ide o život, aj Slovensko má s tým svoje neblahé skúsenosti. Ide však o to, aby aj investigatívci boli korektní a dôveryhodní, nielen nepríjemní a dotieraví. Ináč zavádzajú a čitateľov považujú prinajmenšom za „teľce“.

O Bellingcat-e ste určite počuli. Česká verzia Wikipedie uvádza: „Bellingcat je webový portál založený britským občanským žurnalistou Eliotem Higginsem. Využívá veřejně dostupné zdroje a publikuje investigativní příspěvky mapující např. válečné zóny nebo kriminální podsvětí. Carole Cadllawadr v deníku The Guardian dokonce tvrdí, že naše bezpečnost je v rukou občanských analytiků pracujících s veřejnými zdroji jako je Bellingcat“. Bellingcat o sebe píše: „The Bellingcat Investigation Team is an award winning group of volunteers and full time investigators who make up the core of the Bellingcat’s investigative efforts.“

Takže, keď naša bezpečnosť je v rukách „ako je Bellingcat“, ktorý je dokonca ocenený –  „award winning group“. Mala by to byť seriózna a dôveryhodná inštitúcia!

Bellingcat sa angažuje v mnohých odhaleniach agresorov, alebo „agresorov“. Napr. pri použití chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu v Sýrii, o čom sa neskôr ukázalo, že to „narafičili“ tzv. Biele prilby, aby kompromitovali prezidenta Asada. Rovnako reportovali aj prípady „otravy“ Navaľného, známeho to proti Putinovského aktivistu.

Časť ich „reportu“ o pôvodcoch a odhalení hlavných aktérov pri Navaľného „údajnej otrave“ uvádzam v origináli: „Bellingcat can now disclose that it and its investigative partners are in possession of a recorded conversation in which a member of the suspected FSB poison squad describes how his unit carried out, and attempted to clean up evidence of, the poisoning of Alexey Navalny. The inadvertent confession was made during a phone call with a person who the officer believed was a high-ranking security official. In fact, the FSB officer did not recognize the voice of the person to whom he was reporting details of the failed mission: Alexey Navalny himself.“ Teda, Navaľnyj prednedávnom zverejnil svoj trištvrte hodinový telefonát s údajným agentom ruskej tajnej služby (FSB). Údajný dôstojník FSB v telefóne, mysliac si, že hovorí so svojím nadriadeným, Navaľnému do detailu opísal, ako sa ho snažil otráviť. Televízia CNN a vzápätí všetky „korektné“ svetové médiá telefonát zverejnili s tým, že ide o jasný dôkaz o tom, že Navaľnyj sa stal obeťou pokusu o vraždu.

Samozrejme, Navaľnyj hovorí, že ide o „štátny terorizmus“ a obviňuje, ako vždy, prez. Putina. Myslím si však, že Putina do toho stále „pletie“ preto, aby zvýraznil svoju dôležitosť. Zrejme neoprávnene, Putin ho má zjavne „v paži“.  

Ako toto „odhalenie“ komentujú niektorí naši známi bezpečnostní experti?

„Epizóda ako zo zlého špionážneho filmu pre slaboduchých“ – tak pomenoval to, čo sa stalo Igor Cibula. „Ako profesionál považujem Navaľného za obeť niektorej spravodajskej služby, ktorá si zahrala malú spravodajskú hru s ruským opozičným politikom,“ ohodnotil zverejnený telefonát slovenský expert.

Cibuľa sa stotožnil s názorom bývalého riaditeľa českej vojenskej rozviedky generála Andora Šándora, podľa ktorého Navaľným popisovaná epizóda “za väčší komentár ani nestojí.”

Pod komentárom Cibulu sa vyjadril k záležitosti aj ďalší slovenský bezpečnostný analytik, Milan Žitný. Ten napísal iba tri slová: „veľmi nepodarená komédia“.

Takže si zhrňme spravodajskú hru so slaboduchým ruským opozičným politikom: Bellingcat z verejných prameňov zistí, kto z FSB sledoval Navaľného na Sibíri, keďže to sám Navaľnyj nezbadal. Nezbadal ani to, že mu niečo dávajú do gatí. Opäť z verejných zdrojov zistili telefónne číslo sledovateľa a jeho nadriadeného, no a Navaľnyj mu zavolal zo svojho mobilu.   Všetko mu „vyklopil“ v domnienke, že „šéf“ potrebuje spísať správu, čo on nemusel! Hovorí mu to 49 minút! Skutočne príbeh pre slaboduchých!

Európska únia už kvôli Navaľnému zaviedla sankcie proti Rusku. Keďže je teraz v Nemecku, môže si tam počkať na budúcoročnú „Sacharovovu cenu EÚ“.

Aká je dôveryhodnosť investigatívnych tímov, ktorí predkladajú takéto spravodajské hry? Prečo si myslia, že všetci čitateli „žerú sečku“, ako by to povedali na východe SR a sú slaboduchí ako Navaľnýj?