Len názor!

Na Slovensku je veľa múdrych ľudí, mne sa však zdá, že veľmi sa im do politiky nechce. To, že v súčasnosti nie sú v politike tí najmúdrejší, alebo aspoň tí múdri, myslí si to veľa mojich priateľov. Ako som sa mohol nedávno presvedčiť, myslia si to aj niektorí mediálne známi ľudia. Asi viacerí z Vás čítali rozhovor redaktorky Márie Benedikovičovej, v inom denníku, so známym karikaturistom Martinom „Shooty“ Šútovcom. Jeho myšlienky a názory ma tak zaujali, že som sa rozhodol použiť niektoré z nich aj v tomto blogu. Aby som neplagizoval, ako premiér niektoré jeho kresby na FB, celý rozhovor nájdete TU.

Uvádzam len niektoré vybraté časti rozhovoru, ako preambulu k mojim úvahám o „jedinečnom“ nápade ministra školstva ako zreformovať školstvo, ako aj z dôvodu, že chcem zdôrazniť význam dobrého vzdelania, vedy a výskumu.

…

Redaktorka – karikaturista:

Čím to je, že sa politika zúžila iba na delenie kradneš – nekradneš a keď sa rozoberajú hodnotové veci, skĺzne to iba k okliešťovaniu interrupcií a práv homosexuálov. 

Lebo sú v našej politike hlúpi, nevzdelaní ľudia so všelijakými ukradnutými diplomami, ktorí nevedia nič o histórii, filozofii, svete, dobrom vkuse, noblese a ani o samotnej politike. Potom tam sedia všelijakí naverbovaní ľudia, ktorí išli na bicykli okolo Matoviča a on ich zobral do parlamentu. A ešte všelijakí náboženskí fanatici a neonacisti. Chýbajú mi tam naozajstné hlavy.

Čo sa musí stať, aby sa do funkcií dostávali skutočne čestní ľudia?

Nejaké nadkriticky veľké množstvo ľudí musí vyštudovať v zahraničí. Musia tam nadobudnúť sebavedomie, ktoré je založené na niečom inom ako to slovenské sebavedomie, ktoré je založené na kľúčoch od dobrého auta alebo na niečom takomto primitívnom. Všetko vidím vo vzdelaní. Iba vzdelaní ľudia si vážia druhých vzdelaných.

Politikom teda vyhovuje, že školy nefungujú, nevzdelanú masu je ľahšie oblbnúť, aby volila populistov? 

So školami nechcú robiť nič. A či si to až tak sofistikovane dokážu zdôvodniť a robia to naschvál, ťažko odhadnúť. Asi je to len ľahostajnosť. Ale je isté, že ich vzdelanie, veda a kultúra vôbec nezaujíma. Je to mimo ich záujmu, chcú sa baviť len o peniazoch, kto pre aké ministerstvo koľko peňazí dostane. Nebavia sa o tom preto, že by chceli pre krajinu niečo urobiť. Chcú len presúvať peniaze z jednej kopy na druhú a pritom, keď sa niečo stratí, tak to bude v pohode.

Pritom jedine vzdelanie, veda a kultúra môžu povzniesť túto zem, lebo doba manuálnej práce sa pomaly končí a pokiaľ nechytíme vlnu sofistikovanejšieho premýšľania o svete, tak sme skončili.

Zdá sa ti byť Matovič nebezpečný tým, že preňho vôbec neplatia pravidlá?

Áno. A zdá sa mi, že len matne tuší, čo robí. Nemá víziu ani plán, iba reaguje na skutočnosť, ktorá sa deje. Ak niečo niekto ukradne, zareaguje. Ale tam to končí. Zaujímajú ho len peniaze a to, aby všetci robili to, čo chce on. Nešiel do politiky s tým, že chce, aby táto krajina bola príjemná na život a plná vzdelaných a kultúrnych ľudí. Takúto víziu nemá. Keby niekto predtým nevybavil, že sme v Európskej únii alebo NATO, jemu by to asi ani nenapadlo, že to tak má byť, lebo by len hasil nejaké čiastkové požiare. Nevidím na ňom nič, čo chce po sebe zanechať. Iba improvizuje, láta diery a vytvára provizóriá.

Igor Matovič nie je celá vláda. Ako vnímaš terajšiu koalíciu?

Je mi ľúto, že sa to celé zvrhlo na taký pioniersky tábor pre osobitnú školu. V parlamente majú žúr s Jožom Pročkom, berú to ako novú skúsenosť v ich živote, asi ako keď Igor Matovič vidí policajnú motorku v Bruseli.

Aj ste s otcom preberali, kam to môže smerovať, keď to Matovičovi chýba?

Nie, taký zaujímavý pre nás zase nie je. On je zaujímavý skôr z hľadiska psychiatrie.

…

Myslím si, že myšlienka p. Šútovca, že: „…sú v našej politike hlúpi, nevzdelaní ľudia so všelijakými ukradnutými diplomami..“ , plnom rozsahu platí, žiaľ aj pre súčasného ministra školstva. Keďže celý svoj život som strávil v škole, či už pasívne, ako žiak – študent, alebo aktívne ako učiteľ, ktorý prešiel všetkými stupňami akademického rebríčka, dovoľujem si povedať svoj názor na niektoré z dvanástich „námetov“ p. ministra, ktorý k VŠ o.i. uvádza nasledovné:

„…Už v najbližších týždňoch by chcel spustiť audit vysokých škôl – preveriť ich študijné programy a či tieto programy majú dostatok pedagógov, aj ako školy hospodária. Tento audit by mal byť ukončený v marci a na základe neho sa zavedú výkonnostné zmluvy.“.  Len nedávno, nezávislá Akreditačná agentúra zverejnila štandardy pre VŠ, podľa ktorých bude hodnotiť ich kvalitu, a sú veľmi prísne. Každý to mohol sledovať na online konferencii, keby to p. minister sledoval, aj by to vedel. Mali mu to aspoň povedať. Svojim rozhodnutím chce duplikovať prácu tejto nezávislej agentúry a robiť to, na čo nemá kompetencie.

Groteskne vyznieva úmysel p. ministra: „…Sú to zmluvy, ktoré sa uzavrú medzi ministerstvom školstva a vysokou školou. Tá sa v zmluve dobrovoľne zaviaže splniť konkrétne kvalitatívne kritériá, a to do dvoch rokov. Ak ich vysoká škola splní, dostane peniaze.“ To „dobrovoľné zaviazanie“ je asi vlastné tejto vláde tak, ako „dobrovoľná“ účasť na povinnom plošnom testovaní.Pán minister chce zlepšiť naše vysoké školstvo zvýšením účasti zahraničných profesorov. Čítal som toto: „… Minister takisto chce zmeniť fungovanie vysokých škôl tak, aby profesori zo zahraničia mohli bez problémov učiť na slovenských vysokých školách. Dnes by napríklad profesor z Harvardu mohol byť na Slovensku profesorom iba dočasne – do troch rokov si musí urobiť slovenskú obhajobu titulu. Minister by chcel, aby sa stal človek profesorom podľa toho, či dlhodobo a kvalitne publikuje výskum. To by mal obhájiť raz za niekoľko rokov.“Pán minister chodil na súkromnú vysokú školu v Modre, tam zrejme nepôsobia zahraniční profesori, lebo na väčšine iných už pôsobia dávno. Profesori z EÚ dokonca môžu pôsobiť neobmedzene, teda podľa zásad, ako naši domáci. Novela VŠ zákona dokonca umožňuje pôsobiť vo funkcii hosťujúci profesor aj tým významným odborníkom z praxe, ktorí neprešli inauguračným, či habilitačným konaním (§ 79 Zákon č. 131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ale to by musel p. minister ten zákon prečítať a pochopiť. Mňa však najviac pobavil príklad „profesora z Harvardu“. Som zvedavý, koľko profesorov z Harvardu príde učiť po platnosti tohto „reformného“ zákona. Asi toľko, koľko lekárov prišlo zo zahraničia na Slovensko. (Tí, čo tu testovali, boli medici). A to, ešte z Harvardu, kde dnes, de facto môže študovať každý schopnejší slovenský maturant. Ako príklad uvádzam tu diplom jedného študenta z SPU Nitra.

Ak máte 30 tis. Eur, môžete tam byť aj doktorandom.  Určite tam musíte aj niečo vedieť, nielen zaplatiť a ísť si pre diplom, ako napr. na alma mater pána ministra.

Toto je podľa Gröhlinga najvýraznejší krok pre vysoké školstvo. „Ak toto v najbližšej dobe neurobíme, tak vysoké školstvo zalejeme betónom. A nech nikto nerozpráva o tom, že ho budeme reformovať,“ dodal. (cit. Denník N). Píše sa o tom aj v Pravde (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/568803-grohling-ma-plan-pre-moderne-skolstvo-zahrna-12-opatreni/) .

Tento pán minister nemá so školstvom žiadne skúsenosti. Pri riadení tak zložitého systému, ako je školstvo, je potrebná dlhoročná prax z „vnútra riadeného systému“.  Skúsenosti a zvyky v nás nechávajú svoju pečať. Na p. ministrovi vidieť, že bol kaderníkom. Ešte aj teraz mu zostali niektoré návyky – napr. nosí okuliare na zátylku (lebo ich nemá kde dať keď má ruky od pomády), na tlačovú konferenciu príde v košeli s vyhrnutými rukávmi, ako keby stál u kaderníckeho kresla a na zápästiach má rôznofarebné gumičky, zrejme pozostatky z účasti na prehliadkach. Známe porekadlo „obuvník drž sa kopyta“ asi platí aj u tohto ministra, „kaderník drž sa kaderí“ – a nereformuj školstvo.