Len názor!

Z agentúrnych správ sa dozvedáme, že rozpočet Európskej únie na ďalších sedem rokov vo výške 1074 miliárd € a fond obnovy s názvom Next Generation EU na riešenie ekonomických dôsledkov koronakrízy vo výške 750 miliárd  €, je ohrozený. Je to z dôvodu nesúhlasu predstaviteľov Maďarska a Poľska. Je to zlá správa, najmä pre koronakrízou a niektorými vládami postihnuté Slovensko. Pre mňa, jednoduchého (naschvál som nepoužil „obyčajného“) človeka je dôvod veta nepochopiteľný – „Maďarsko a Poľsko naďalej nesúhlasia s tým, aby sa vyplácanie európskych peňazí spájalo s ochranou demokratických hodnôt.“ Oba tieto štáty však opakovane deklarujú, že princípy demokratických hodnôt je pre nich zásadné a ústavou garantované. Najmä Poľsko sa „vytešuje“, že sa im podarilo poraziť socialistický režim a nastoliť demokraciu. Podľa európskych prieskumov je pre Poliakov najdôveryhodnejším  partnerom USA, talón demokracie.

Premiér Orbán, v súvislosti s vyjadrením nesúhlasu, parafrázoval Rakúsko – Uhorsko cisára Františka Jozefa po vypovedaní vojny Srbsku v roku 1914 – „Všetko sme zvážili, všetko sme rozmysleli“. Ako dopadlo Rakúsko – Uhorsko v tejto vojne, všetci vieme. Aby aj teraz nedopadli  tak katastrofálne ako vtedy a s nimi aj my všetci.

Premiéri Maďarska a Poľska rokovali nedávno bilaterálne v Budapešti (už nie V4) a opakovane vyjadrujú vzájomnú podporu.  Vydali aj pomerne tvrdé stanovisko o možných dôsledkoch súčasného sporu. Poľský premiér dokonca predpovedal rozpad Európskej únie pre mechanizmus ochrany právneho štátu.

Ten, kto pozná stredoeurópsku históriu vie, že výborné Maďarsko – Poľské vzťahy sú už staršieho dáta. Zo 16. či 18. storočia pochádza v Maďarsku a v Poľsku dobre známe „Polak, Węgier, dwa bratanki, i do szabli, i do szklanki.“ , resp. „Lengyel, magyar – két jó barát, együtt harcol, s issza borát.” („Poliak, Maďar – dvaja dobrí priatelia, spolu bojujú, spolu pijú“ – voľný preklad).

S týmto príslovím prišli poľskí šľachtici, ako vyjadrenie, že tieto dve krajiny majú podobný režim (v tom čase) – obe sú „šľachtické“ republiky, parlamentný systém riadený šľachticmi. Odtiaľ pochádza aj poľské slovo rokosz, ktoré sa používalo v zmysle „ozbrojeného, ​​pololegálneho spiknutia  proti kráľovi a ochrany šľachtických práv“. Termín pochádza podľa miesta hromadných (verejných) šľachtických zhromaždení konaných na Uhorskom Rákosskom poli.

Podobný bol aj spôsob života poľských a maďarských šľachticov. Používali rovnakú zbraň a bojovali rovnakým bojovým štýlom. István Báthori po zvolení za poľského kráľa (1576), uskutočnil vojenskú reformu, ustanovil jednotku husárov umiestnených na krídlach bojových zoskupení. Povolal prvých šabliarov zo Sedmohradska, v dôsledku čoho sa bojové umenie šermu rozšírilo aj u nich.

Ba, čo viac. Podľa nedávno zverejneného výskumu môže mať uvedené príslovie dokonca genetický základ. Mutácia R1a1 na chromozóme Y je najbežnejším genofondom v Európe v dvoch krajinách, v Poľsku a Maďarsku. Výskyt je u týchto etnických skupín medzi 56-60%. Prítomnosť mutácie naznačuje, že tieto dva národy pochádzajú zo spoločného predka, ktorý žil asi pred 10 000 rokmi.

Už sa nedivím, že súčasná Maďarská a Poľská politika má k sebe tak blízko.

Zdroj: Vlastná skúsenosť, agentúrne správy a internet