Len názor!

Táto vládna koalícia nutne potrebuje prezentovať úspech. Na domácej scéne sa im veľmi nedarí, teda, vôbec sa im nedarí. Nemôžu pred občanmi prezentovať úspech, ktorý sa nedostavil. Neúspech, ktorý nie je vydávaný za úspech, je len blamážou, . Ani zvyšovanie zaočkovanosti lotériou – „Zdravie je výhra“, im vôbec nevyšla, čo sa od počiatku dalo predpokladať, tak autor toho cirkusu, hlavný klaun samostatného Slovenska, to zmenil na proces odmeňovania. Ak by to bola pravda, tak odmeňovanie zaočkovaných malo vyzerať úplne ináč. Ako akt odmeňovania je to ešte horšie.

Takže vládna moc hľadá svoje pozitívne činy inde. Napr. prezidentka nám pripomína „utrpenie“ invázie do ČSSR v roku 1968. Vraj máme si to pamätať! Pripomína to ona, ktorá v tom čase ani nežila. Nás, čo sme to prežili nepresvedčí a tí, čo to neprežili, ako ona, to nezaujíma, teda zjavne okrem nej. Je to rovnaké, ako keby sme jej pripomínal, že sídli v Pionierskom paláci Klementa Gottwalda. Koho to už len dnes zaujíma? Keď už pripomína, mala by p. prezidentka pripomínať aj slová V. Havla, ktorý vtom čase o.i. povedal, že: „Vojenské pakty by sa mali postupne rozpúšťať“. Varšavská zmluva je už dávno „rozpustená“ a NATO sa úspešne posilňuje a rozširuje.

Aktuálnejšia je napr. téma invázie NATO pod vedením USA do Afganistanu, čoho následky ponesieme všetci. Minimálne utečencami, ktoré nám sem EÚ pridelí a tí, podľa rakúskych skúseností, neprispôsobia sa nám, ale budú nás chcieť „preorientovať“ na Islam. Už to má zjavné korene aj na Slovensku, keď často mediálne prezentovaný politológ hovorí, „ako je dobre byť moslimom“. Keď je „dobre byť Moslimom“, prečo sa medzi nich nevysťahuje, ale robí mediálnu propagandu v kresťanskom štáte?

Keďže svojimi kontrolovateľnými skutkami táto vládna koalícia sa nemá ako pozitívne prezentovať, tak sa prezentuje menej kontrolovateľnými aktivitami, akože pozitívnymi.  Voľakedy, v predinternetovej dobe, sa hovorilo, že: „kto z ďaleka prišiel, môže povedať čokoľvek“. Áno, mohol povedať čokoľvek, len sme na to „zírali“ otvorenými ústami. Dnes to našťastie neplatí, zato sa „dá povedať čokoľvek“, ak nieto koná v nekontrolovateľnom chaose. Tak je tomu dnes v Afganistane, kde chaos vytvorili Američania a naši nohsledi vo vláde a v PP (Pionierskom paláci) tento chaos sa usilujú využiť na vytvorenie svojho pozitívneho obrazu. Takto bolo aj s „aktom“ evakuačného letu Armády slovenskej republiky do Kábulu. Priviezli domov až 16 Slovenských občanov a 8 Afgancov, hoci Korčok hovorí, že ďalších 250 čaká na našu evakuáciu. „Naši“ najschopnejší ministri Naď a Korčok na čele s Hegerom, urobili z toho akt národného hrdinstva a samozrejme verejnej propagandy. Keď sa pozrieme do výkladového slovníka na heslo „Potemkinovské dediny“ nájdeme odpoveď – „klamné predstieranie úspešnej činnosti, najmä verejnej“. Tak to sa presne hodí na tento štátnicky akt našich ministrov. Vyznamenali, všetci traja akože ináč, všetkých účastníkov záchrannej akcie z Američanmi spôsobeného chaosu. Bolo ich viac, ako evakuovaných civilistov – 33. A samozrejme, vyznamenali aj americkú veľvyslankyňu na Slovensku, pretože bez pričinenia ňou zastupovanou krajinou by tento akt nebol vôbec potrebný. Nad ich servilnosťou bledne aj V. Biľak s jeho oddanosťou k ZSSR. Vyznamenali vojakov, ktorí to majú v „popise“ svojej práce. To akoby vyznamenali všetkých učiteľov, že daný deň odučili, či lekárov, že niektorého pacienta vyliečili. Vojak má určite „riskantnejšie“ povolanie, ale je to na jeho výbere.

Tvrdenie Naďa vo mne vyvoláva „údiv“ – „Let do Kábulu je podľa Naďa „relatívne vážne bezpečnostné riziko“ a môže sa stať, že po pristátí nebude koho vyzdvihnúť“. Poukazuje na prípad Rumunska, ktorí „zachránili“ 1 občana, či Holandska, ktorí v jednom lete odleteli naprázdno. Akosi zabudol uviesť svoj vzor, Američanov, ktorí vyviezli cca 80 tis. občanov, či Afgáncov. Pravda uvádza, že: „Za uplynulých 24 hodín odletelo z metropoly Afganistanu 90 lietadiel.“  Podľa amerického prezidenta „je to najväčšia evakuačná akcia v histórii“. Takže asi to nie je až tak vážne bezpečnostné riziko. Naď v inom rozhovore sa rozhorlil: – „ Pristáť v Kábule a vrátiť sa nie je ľahké. Podľa ministra obrany Naďa treba myslieť na palivo, diplomatické povolenia, povolenia na pristátie na okolitých letiskách.“ No, kto by to povedal, že na to všetko pri lete do cudzej krajiny vzdialenej 4 506 km, a to vzdušnou čiarou, treba myslieť. To fakt musí byť „mysliteľ“  geniality „veľkého“ ministra Naďa.

To, že na Kábulskom letisku asi nie je taká kovbojka, ako to Naďko popisuje, je prípad českej vojenskej evakuačnej misie, keď veliteľ evakuačnej jednotky prišiel k Talibovi pred letiskom s diplomatickým pasom nad hlavou a so zoznamom evakuovaných osôb. Talibovia im podľa zoznamu dopravili z chaosu pred letiskom požadované osoby na letiskovú plochu (uverejnila to Pravda). SME uvádza: „Aj vďaka nemu sa späť do Česka v poriadku vrátili všetci vrátane afganských spolupracovníkov ambasády a ich rodín.„

Takže vážená vládna koalícia, vážená pani prezidentka, ak vy vášmu hrdinstvu veríte, väčšina obyvateľov Slovenska neženie sečku.  Vy možno áno!