Len názor!

Tento blog je voľným pokračovaním blogu, ktorý som zverejnil pred časom pod názvom: „Od socializmu k primitívnemu kapitalizmu, s tupelami vo vláde.“ Celý blog TU. Nasledujúci text som dostal mailom od priateľa, pôvodného autora nepoznám, skláňam sa však pred ním, že to bol schopný celé dať dokopy. S textom som sa stotožnil, preto to prinášam v pôvodnom znení.

Blog je dlhý preto, lebo je dlhý zoznam rozkradnutých podnikov vybudovaných za socializmu spoločným úsilím Slovákov a Čechov.

Text mailu od priateľa:

Žiaľ zoznam je neúplný. Chýbajú banky, popredné výskumné ústavy ako VÚMA, N. Mesto n. Váhom, VÚCHV, Svit. VÚKI, Bratislava, Ústav v Prešove, čo sa zaoberal robotikou, výskumné a vývojové pracoviská pri veľkých podnikoch, ale najmä celé poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečovalo potravinovú sebestačnosť a kvalitu na základe noriem prísnejších, ako mala Európa. To nehovorím o sfixlovaní školstva, ktoré najmä v oblasti odbornej výchovy zabezpečovalo dostatočný počet kvalifikovaných mladých ľudí pre naše podniky, ktoré boli schopné vyvážať svoje výrobky a vysielať týchto mladých ľudí na výpomoc do rozvojových krajín, ako Egypt, Líbya, Sýria, Irak, Alžírsko, Maroko, Angola, Vietnam… a všade nám robili dobré meno. To všetko je minulosť, o ktorej sa nehovorí, lebo komunisti…Nie je tu jediný politik, ktorý by bol ochotný, či schopný to priznať. Navyše, vtedy sme nepoznali štátny dlh, naopak, dlhovali nám iné štáty, vrátane Ruska, ktoré ako jediné nám dlh splácalo. Kde sú komentátori SME, Denníka N a ďalších „objektívnych zdrojov“, aby vysvetlili príčiny súčasného stavu? Odpoveď „lebo Fico“? A čo tí, čo sa okrem rozkradnutia štátu hrdo hlásia k tomu, že nás dostali do EÚ? Pritom skromne mlčia, že nás to stálo atómovú elektráreň po generálke za miliardy, čo nás donútili predať banky a rozdeliť napr. železnice na tri časti, pretože ako jeden podnik si navzájom kryli straty, ale po rozdelení, straty všetkých kryje štát. Škoda je vymenovávať všetko, ale možno najviac doplatilo zdravotníctvo, kde šafárili experti ako Zajac a ďalší. Je mi ľúto, že si to všetko pamätám a vám to posielam preto, aby ste si buď oživili spomienky, alebo aby sa tí mladší dozvedeli to, čo doteraz ani netušili… A nemajú šancu sa to niekde dozvedieť. Tak aspoň si to nechcem zobrať so sebou do hrobu. Ľ. 

Konečne sú vymenované fabriky, čo rozkradli… 

1. TATRASKLO

– Trust sklárskych podnikov v Trnave

– Spojené sklárne v Lednických Rovniach

– Stredoslovenské sklárne v Poltári- Slovenské závody technického skla v Bratislave 

– Skloplast v Trnave 

 Skloobal v Nemšovej 

2. SLOVAKOTEXT

– Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne 

– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku 

– Závody MDŽ v Bratislave 

– Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši 

– Tatraľan v Kežmarku 

– Ľanárske a konopné závody v Holíči 

– Lykové textilné závody v Revúcej 

– Slovena v Žiline 

– Merina v Trenčíne

– Poľana v Lučenci

– Tatrasvit vo Svite

– Slovenska v Banskej Bystrici

– Pleta v Banskej Štiavnici

– Trikota vo Vrbovom

– Odevné závody v Trenčíne

– Makyta v Púchove

– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove

– Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA 

– Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs. 

– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove 

– Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku

– Bukóza vo Vranove nad Topľou

– Grafobal v Skalici

– Harmanecké papierne v Harmanci

– Chemicelulóza v Žiline

– Turčianske celulózky a papierne v Martine

– Slavošovské papierne v Slavošovciach

– Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke

– Drevokup v Ružomberku

– Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave

– Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave

– Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. SLOVCHEMIA

– Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.

– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 978 mal 8173 pracovníkov. 

– Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave 

– Matador v Bratislave 

– Benzinol v Bratislave 

– Chemika v Bratislave 

– Petrochémia v Dubovej 

– Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch 

– Chemolak Smolenice 

– Považské chemické závody v Žiline 

– Slovenské lučobné závody v Hnúšti 

– Duslo Šala 

– Chemko strážske 

– Fosfa Poštorná 

– Chemlon v Humennom 

– Chemosvit vo Svite 

– Slovenský hodváb v Senici 

– Gumárne 1. mája v Púchove 

– Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach 

– Plastika v Nitre 

5. VSŽ Košice. 

Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov. 

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS)

generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov. 

– ZTS Martin n.p. 

– ZTS Detva n.p. 

– ZTS v Dubnici nad Váhom 

– ZTS v Košiciach n.p. 

– ZTS Bratislava 

– ZTS v Komárne 

– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva

– Martimex v Martine

– ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici

– ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici

– ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave 

– ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne

– ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici

– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine 

– ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene

– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach

– ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici 

7. Závody 29. augusta (ZDA) národný podnik v Partizánskom. Výroba obuvi: v roku 1950=11,1 milión párov obuvi, v roku 1960=20,7 milión párov, v roku 1970=28,3 milión párov, v roku 1980=32,8 milión párov. 

8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom. V roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs. 

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline. 

– Bučina Zvolen

– Drevina Turany

– Drevoindustria Žilina

– Smrečina Banská Bystrica

– Preglejka Žarnovica

– Piloimpregna Košice

– Mier Topoľčany

– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava

– Tatra nábytok Pravenec

– Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch

– Koncern Elektrárne Nováky

– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne

– Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach

– Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline

– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice

– Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:

– v Hačave

– v Jelšave

– v Lovinobani

– v Košiciach

– v Lubeníku

– v Banskej Belej

– v Kalinove

– v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roku 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave. Napr. Pivivar a sladovňa Hurbanovo – Zlatý bažant, atď. Počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.

– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs.

– Slovlik v Trenčíne

– Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši

– Frukona v Prešove

– Slovenské škrobárne v Trnave

– Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci.

– závod Liečebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.

– Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica

– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice

– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava

– Azbestocementové závody Nitra

– Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne

– Cementáreň Lietavská Lúčka

– Ladecká cementáreň Ladce

– Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie

– Cementáreň Bystré v Bystrom

– Stupavská cementáreň Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

– CALEX Zlaté Moravce

– Elektrosvit Nové Zámky

– Kovosmalt Fiľakovo

– Slovenská armatúrka Myjava

– Srojsmalt Medzev

– Strojsmalt Pohorelá

– Tatramat Poprad

– Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany

– Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.

– závod v Bernolákove

– závod v Novom Meste nad Váhom

– závod v Záhorskej Vsi

– závod v Sečovciach

– závod v Šahách

– závod v Prešove

– závod v Senci

– stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave

– v Devínskej Novej Vsi.

 A zoznam neobsahuje projektové, stavebné a investičné organizácie, vojenské objekty a zariadenia, rôzne správy, ktoré zabezpečovali bezporuchový chod krajiny a štruktúru zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany. 

Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. 

Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou. Z postu predsedníčky FNM v r.2012 bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len za privatizáciu SPP 12,5 miliardy, a ktorú previedli do daňových rajov s pomocou P. Šťastného. Gorila je „nedopatrením“ a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedná o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. 

Koniec textu od priateľa.

Záverom ešte dodávam, že napr. I. Mikloš, čo bol ako benjamín ministrom privatizácie a niekoľkonásobným ministrom financií sa opäť, na stránkach novín „hlavného prúdu“ opäť ozýva, miesto toho, aby niekam hlboko zaliezol. Že by mal byť guvernérom NBS?