Voľne k názoru I. Hoffmana: „Odmietnuté, vrátené a nevrátené ceny a vyznamenania“.
V súčasnosti opäť, žiaľ, žijeme v dobe, keď cenzor začína mať významné a výsostné postavenie. On a jeho nadriadení rozhodujú, čo je pravdou, čo môžeme povedať a čo nie. Nehovoria tomu že je obmedzená sloboda slova a vyjadrenie svojho názoru, ale povedia, že: „to nie je pravdou, moderne, že je to hoax, preto to nemôže byť zverejnené“. Prezidentka, Heger, Naď, … môžu povedať čokoľvek, oni majú vždy pravdu. Napr. Heger vinu na zvyšovaní ceny plynu prisudzuje Putinovi, „… lebo vraj (Putin) nenaplnil dostatočne zásobníky …“. Ak tomu sám verí, tak je to zlé, lebo hlupák nie je dobrým premiérom. Ak tomu neverí, len to hlása, je to ešte horšie, lebo klame národ. A klamár nie je dobrým premiérom. V tejto veci, ak by počúval, alebo sa opýtal svojho ministra hospodárstva, tak by vedel, že plyn a ropa, napriek nepriateľskému postoju Slovenska a západného sveta, prúdi bez obmedzení v zazmluvnenom množstve. Plynové zásobníky u nás nie sú Putinové, tak sa mala postarať vláda – ON, aby zásobníky boli dostatočne naplnené. A takto by sme mohli pokračovať v hoaxoch tejto vládnej garnitútry a ostatných súčasných mocenských predstaviteľov. Ak si pani prezidentka myslí, že na poklese jej dôveryhodnosti sa podpísali Blahové statusy na sociálnych sietiach, tak sa zásadne mýli. Pokles jej preferencií závisí od jej chovania sa k národu, k jej štátnickým aktom a k jej (nešťastným) prejavom. Ako sa chová a hovorí, veľmi rozmýšľam, či p. Ľ. Bláha v statusoch o nej nemá pravdu.
Za rukojemníkov v spore s Ruskom, „demokratický“ svet si zobral tých, ktorý za to – za vojnu na Ukrajine, nemôžu. Sú to športovci, umelci, obyčajní ľudia, aj my na Slovensku. Kritizujú Orbana, za svoj postoj, ale ja si myslím, že koná v prospech svojho národa, keď vyhlasuje (osobne som to počul), že: „ cenu za Rusko – Ukrajinskú vojnu nemôžu platiť občania Maďarska“. Zato naši vládni činitelia sa predháňajú v pritakávaní iným štátom, ktorí na tejto vojne len „prihrievajú svoju polievočku“ a vylepšujú si svoju hospodársku bilanciu.
Pri tomto informačnom marazme, málokedy nájdeme normálny, vyvážený a logický komentár, aj na stránkach relatívne objektívnych novín, akou je Pravda. Tu chcem poukázať na komentár publicistu I. Hoffmana TU, ktorý ako jeden z mála sa dá čítať. V komentári sa zamýšľa nad rušením koncertov J. Nohavicu, že odmietol vrátiť Puškinovu cenu, za prebásnenie Vysockého a Okudžavu. To, že Nohavica dostal Puškinovu cenu z rúk prezidenta, neznamená, že ide o Putinovu cenu. J. Nohavicu si pamätám ako pesničkára z roku 1968, keď spieval a brojil proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do býv. ČSSR. V tejto súvislosti ma napadá, čo s tými, čo síce nedostali žiadne vyznamenanie, ale za minulej éry velebili dané zriadenie a Sovietsky zväz „ o stošesť“. Tí za to sa neraz stali významnými verejnými činiteľmi, či umelcami, aj keď vďaka vtedajšej vládnej socialistickej a prosovietskej garnitúre?
Ak z hľadiska (Česko) Slovenska bol niekto odsúdeniahodný politik, tak to bol určite L.I. Brežnev. On bol iniciátorom invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Pamätám sa na jeho arogantné rokovanie vo vlaku v Čiernej na Tisou, kde ani nevystúpil. L.I.Brežnev bol pooktóbrovým (1968) vedením štátu – tzv. husákovské vedenie, považovaný za „nášho dobrodinca“ a záchrancu socializmu u nás. Keď zomrel v roku 1982, vyšli u nás noviny v čiernom orámovaní. Viď. dobové noviny:
Hoci mnohí sa tešili, že Boh nás zbavil tyrana, jeden, už vtedy zaslúžilý umelec napísal v týždenníku ÚV KSS, „dojemnú“ báseň k úmrtiu L.I. Brežneva. No posúďte – Odkaz Leonida Iľjiča:
Tak rozmýšľam, kto je vlastne zlý? Či J. Nohavica, pesničkár, ktorý dostal vyznamenanie za umelecké prebásnenie významných ruských básnikov a teraz podlieha sankciám, či básnik, ktorý nepodlieha žiadnym sankciám, hoci zrejme dobrovoľne, napísal panychídu na smrť gaunera a tyrana?