(Úvodom musím uviesť, že nadpis – citácia z vyjadrenia prof. Radičovej, je vytrhnutá z kontextu jej celého vyjadrenia)
Vo svojom predchádzajúcom blogu som sa zamýšľal nad tým, či sa (niektorí) naši bývalý politici počas pôsobenia v politike „neohlúpli“? TU Vychádzal som z ich vyjadrení, v tomto prípade v Denníku N, kde napr. p. prof. I. Radičová komentuje „Udalosti týždňa“. Prekvapili ma aj jej vyjadrenia v ostatnom týždni, kde sa zastáva práva Ukrajiny voliť si cestu do euroatlantických štruktúr, na čo samozrejme UA má plné právo, pokiaľ však neohrozuje bezpečnosť inej krajiny, ktorá má na svoju bezpečnosť tiež plné právo.
Okrem iného uvádza o zmenách v našej nedávnej histórie a akceptovanie týchto zmien obyvateľstvom: „Členstvo v euroatlantickom svete a zmeny po roku 1989 časť našej populácie dodnes neprijala, zmena hodnôt trvá generácie.“ (Cit. Denník N).
Myslím si, že p. profesorka má pravdu, časť populácie dodnes zmenu neprijala a podľa môjho názoru, čím ďalej, tým menšia časť z tých zmien bude mať radosť.
K tejto téme mi priateľ Dušan poslal (nezávisle od vyjadrenia p. profesorky) prezentáciu, ktorá do veľkej miery vysvetľuje, prečo (asi) tieto zmeny nie sú celkom „kóšer“.
No posúďte, či nie je to pravda? (Vlastná prezentácia – neviem, kto je autorom uvedenej prezentácie):
Sme hrdí na seba, čo sme za 32 rokov, od 1989 roku pre Slovensko a naše deti vybudovali:
Ale prepáčte…zabudli sme, však už nemusíme stáť v radoch na mandarínky či banány.
A môžem chodiť každý rok do Egypta..
Ďalej časť PP prezentácie:
Myslím si, že prijať zmeny po roku 1989, aj v dôsledku uvedeného v „krivom zrkadle“, bude trvať ešte veľa – veľa generácií, a ak sa nezmení prístup mocných k hodnotám a k populácii, nebudú prijaté vôbec.