V niektorých správach (nie hlavného prúdu) sme sa mohli dočítať (napr. TU) o blahoželaní Ministerstva školstva VV a športu SR , o blahoželaní k úspechu P. Vlhovej, ktorá v obrovskom slalome Svetového pohára v talianskom Kronplatzi obsadila druhé miesto.
„„Skvelá Petra Vlhová opäť získala medajlu, gratulujeme,“ píše ministerstvo v statuse.“ (Cit. Dnes24).
Je to chvályhodný počin, keby tam nebola školácka gramatický chyba, okrem toho, že naša skvelá lyžiarka nezískala tam žiadnu medailu, ale obsadil druhé miesto.
Na rok 2022 nám (?) ministerstvo školstva zaželalo: „„Do Nového roka Vám prajeme najmä zdravie, viac lásky, ľudského pochopenia a veľa príležitostí na úsmev,“ Takže želalo nám (?) len na 1.1.2022 (… Nového roka…) a len niekomu jednému, komu ministerstvo vyká (…Vám…). Môže sa to stať (možno) každému, nemalo by sa to však stať na oficiálnej stránke ministerstva školstva, ktorá by mala byť vzorom nielen v podpore a propagácii vzdelávania, ale aj vo vzdelanosti, najmä zo štátneho jazyka. Môže to byť aj „preklep“, lenže dnes korektory na takého chyby upozorňujú. Nepredpokladám, že status písal sám pán minister, (kto vie, či by to aj zvládol), ale asi aj tu platí slovenské „vrana k vrane si sadá“, takže akí úradníci, taký minister a naopak.
Vyjadrenia niektorých súčasných politikov ma neprekvapujú svojou stupídnosťou. Je však zlé, keď ide o ministra školstva. Napr. jeho vyjadrenie v nedeľnej relácii s Dr. R. Rašim. Prepis z Denníka N : „Minister školstva Branislav Gröhling si myslí, že sankcie voči Rusku sú potrebné. „Keby sme tieto sankcie nemali, tak legitimujeme to, čo sa udialo v Kryme. Preto by sme mali zotrvať v nastavení, ktoré máme.“ (Slová zvýraznil podčiarknutím autor blogu). Slovenské slovo „legitimujeme“ znamená (podľa výkladového slovníka) – 1. zisťovať, zistiť totožnosť osoby podľa legitimácie, preukazu, dokladu, zisťovať, zistiť oprávnenosť niekoho na niečo,… . Možno by sa tam lepšie hodilo slovo – „legitimizujeme“
Aj to, čo má p. minister na mysli sa udialo „na Kryme“ a nie „v Kryme“. Je iné keď sa niečo udeje „v kaderníckom salóne“ a iné, keď niečo na polostrove Krym.
Záverom ešte jedna moja osobná príhoda. Ešte nedávno som učil informatiku na jednej fakulte ekonómie a informatiky. Keďže dekan prijal každého, kto mal maturitu, tak aj na študijnom programe informatika sa objavuje kde – kto. Na cvičení sme počítal IP adresy. Študentke pri tabuli to veľmi nešlo (mala problémy z hlavy počítať prechod cez desiatku!). Pýtal som sa jej, akú strednú školu skončila? Odpovedala, že je kaderníčkou. Moja otázka: „nebolo by lepšie zvoliť si k stredoškolskému vzdelaniu bližší odbor“? Odpovedala, že: „Keď ministrom školstva môže byť kaderník, prečo by ona, kaderníčka, nemohla byť informatička“? Ďalej som sa jej už nič nepýtal, bál som sa možnej odpovede, že: „Keď vyštudovaná bábkoherečka môže byť ministerkou informatizácie, ona určite môže byť výborná (vzhľadom k tým ministrom), informatička. A mala by pravdu!
Naši súčasní ministri, „svetlý“ vzor pre našu mládež!!!
Slovensko malo doteraz aj veľa dobrých, múdrych a vzdelaných ministrov školstva, napr. M. Ftáčnik, M. Fronc, L. Szigeti, J. Draxler, M. Lubyová. Prečo na čele tak dôležitého a apolitického ministerstva, ako je školstvo – veda – šport, nemôže opäť stáť človek, ktorý má aj vo všeobecnosti autoritu. Čo tak napr. J. Draxler, ktorý hoci bol len krátko ministrom, preukázal všetky schopnosti dobre zastávať tento, pre rozvoj Slovenska dôležitý rezort?