Počas svojho, (štatisticky) priemerne dlhého života, som bol nespočetnekrát očkovaný. Je pravdou, že doteraz sa ma nikdy nepýtali či sa chcem zaočkovať, alebo sa nechcem. V škole, kde asi ma najviac vakcinovali oznámili, že zajtra bude očkovanie, to zrejme preto, aby nás mamky doma predtým umyli (v 50. rokoch) a na druhý deň sa očkovalo. Našťastie som to dobre znášal, nikdy som nemal nejaké vedľajšie účinky. Pred niekoľkými rokmi ma moja (sympatická) pani doktorka sa nepýtala či sa chcem očkovať proti chrípke, jednoducho ako učiteľovi „mi to tam pichla“. Vtedy, keď som bol zaočkovaný, nemal chrípku. Očkovanie – vakcináciu teda chápem, ako moju ochranu pred nejakou nákazou, alebo hnusobou, ako to Matovič nazýva. Zo skúseností z minulosti mi vychádza, že keď si chcem chrániť svoje zdravie, tak sa preventívne zaočkujem, resp. beriem lieky, vitamíny. Je pravdou, že v prípade Covid vakcíny sú nie celkom dobre odskúšané – otestované a môže to, po dlhšej dobe, dopadnúť všelijako. Hovoria aj o neplodnosti. V mojom veku je to však beh na dlhú trať, ktorú nepredpokladám, že absolvujem. Takže, moju plodnosť negatívne neohrozuje. U mladých to však môže byť veľké riziko.
V prvej vlne pandémie som chápal prijímanie protipandemických opatrení z dôvodu, že pandémia zvyšovala obsadenosť nemocníc a neboli lôžka a kapacita na „bielu“ medicínu. Dnes je situácia iná, variant Omikron nespôsobuje preťaženie nemocníc a ich obsadenosť. Hospitalizácia, našťastie z dôvodu Covid klesá. Takže vakcináciou chránim svoje zdravie a moje zdravie je na mojej zodpovednosti a v mojom záujme. Ak sa niekto nechce dať zaočkovať, podľa tejto logiky „hazarduje“, či ohrozuje svoje zdravie. No a čo? Je to problém niekoho iného? Zrejme nie je. Je to problém každého jednotlivca a jeho zodpovednosť.
Z celej tejto očkovacej hystérie mi vychádza nasledovné:
Podľa môjho názoru neobstojí ani tvrdenie, že očkovanie je z dôvodu celoplošného boja proti nákaze. To platilo tak pred sto rokmi, keď svet nebol tak globalizovaný ako dnes. V tom čase nebol veľký pohyb ľudí, takže lokálne celoplošné očkovanie mohlo byť účinné, resp. obyvateľstvo a premorilo, resp. vymrelo. Nákaza sa zastavila. Dnes sa nákaza prenáša rýchlosťou „letu“ lietadiel a lokálne masové očkovanie nie je účinné proti šíreniu pandémie.
V tejto súvislosti, osobne, nechápem postup austrálskych úradov v prípade Djokoviča. Keď nie je zaočkovaný tak riskuje svoje zdravie a už vôbec nezaťažuje kapacitu austrálskych nemocníc. V prípade „Djokovič“ si myslím, že austrálska vláda prijala na začiatku pandémie veľmi prísne opatrenia a teraz, keď aj u nich „zúri“ pandémia a dosahujú rekordný počet úmrtí, fiasko si nemôžu priznať, alebo jednoducho nechcú, aby Nole opäť vyhral. Turnaj namiesto „Australian open“, by však mali nazvať „Australian open for vakcinated only“, alebo mali by to uskutočniť v dvoch vetvách, pre očkovaných a neočkovaných.
Teraz, spätne, je zrejmé, že aj niekoľko kôl testovacieho „šialenstva“ bolo zbytočné, vidíme, že pandemická „vlna za vlnou sa valí“, aby som použil slová známeho básnika.
Dodávam, že z dôvodu, aby som si chránil svoje zdravie, som sa nechal 3 x zaočkovať aj proti Covid-u a je mi jedno, či moji kamaráti s ktorými sa stýkam sú, alebo nie sú zaočkovaní. Je to ich problém.
Pripúšťam však, že nemusím celkom dobre chápať túto problematiku, ale ak mi to niekto vysvetlí, rád a poučím. Dobrý farár sa do smrti učí, hovorievala moja mama.
Aby som si zodpovedal v nadpise položenú rečnícku otázku, „Načo je dobré očkovacie šialenstvo?“, mne vychádza, že na nič nie je dobré!