Návšteva pápeža je určite významná udalosť v živote každého veriaceho. Ináč by neboli ochotní podstúpiť riziko nákazy v tomto komplikovanom, pandemickom období. Iste je to pre nich zážitok na celý život, ako hovoril jeden účastník v TV, že „zazrel som na sekundu svätého otca naživo“. Určite sa návšteve teší aj slovenská (naschvál som nepísal „naša“) politická reprezentácia. Dostali sa do pozornosti médií a veľká časť obyvateľstva (dočasne) zabudla na každodenné trampoty, prudké zdražovanie základných životných vstupov, vyplývajúce často aj z ich neschopnosti a produkovania zmätočných vládnych rozhodnutí, keď riešia si len svoje vnútorné a koaličné problémy a nie problémy obyvateľstva. Pre nás Slovákov je nepríjemné aj to, že bývalý blízky známy mafiánov, dnes stojí v prvom rade pred pápežom. No proste medzinárodná hanba!
Keďže si veľa pamätám, táto návšteva , ktorú sledujem len okrajovo, vo mne evokuje niektoré udalosti z dávnej minulosti. Napr. návšteva Fidela Castra v Nitre v 70. rokoch minulého storočia. Aj vtedy sa všade upratovalo, maľovalo a tiež sa opravovali chodníky. Fidel však bol mladší, energickejší a viac tvrdohlavý. Samozrejme, vybral sa inou cestou, aká mu bola naplánovaná – opravená a uprataná. Nekomentoval to, asi bol zvyknutý na jednoduchšie podmienky, ako dnes pápež vo Vatikáne, či cirkev všade vo svete. Dnes pápeža vítali krojované deti, vtedy to boli úborovaní pionieri. Rovnako však vítali chlebom a soľou.
Zaujala ma návšteva pápeža na Lunik-u IX. Vybraní (a určite poučení) obyvatelia sa pochválili a chválili, najmä cirkevné organizácie, teda Selezianov, ktorí tam chvályhodne pôsobia. V Pravde sme mohli čítať ich slová: „Vyrastať na tomto sídlisku je náročné, ale vďaka Cirkvi a Saleziánov sme obdobie dospievania prežili krajšie a zmysluplnejšie,“ povedala 28-ročná Nikola. … „Túžili sme s manželom odísť z tohto sídliska, ale nevedeli sme ako. Saleziáni nám vnukli nádej, že sa to dá. Vzali sme si hypotéku, kúpili byt a odsťahovali sa do inej časti Košíc.“ (Pravda TU)
Opäť reminiscencie z dávnej minulosti. Tesne po vojne bývali Rómovia (vtedy ešte nazývaní ako Cigáni) v našej obci v gete v stanoch. Už nemohli kočovať, žili v hrozných podmienkach. Nemali elektrinu, ani tečúcu vodu. Postupne sa však integrovali do majoritnej spoločnosti. So mnou do triedy chodilo niekoľko mojich Rómskych rovesníkov. Učili sa ako vedeli, mnohí sa vyučili rôznym, ich náture blízkym remeslám. Napr. kováč – podkováč, tesár. Robili korytá, z prútia plietli koše. Pásli kravy a výborne rozumeli koňom. Chodili zbierať po domoch, na vozoch, odpadový papier a handry. Neplatili nám, ale dávali hrnčeky. Každý, aj Róm, musel nejako pracovať. S obľubou chodili do českej časti spoločnej republiky. O dôvodoch obľúbenosti pobytu v Čechách, onoho času koloval vtip (viď. *). Div a svete, postupne si začali stavať vlastné domy. Vďaka svojej práci. Geto v našej obci bolo postupne zlikvidované. Aj bytovka, v ktorých teraz bývajú na Luniku IX, bola postavená za socializmu, bola aj udržiavaná a obývateľná. Jedna sa už teraz, „za demokracie“ stala neobývateľnou, museli ju zbúrať. Asi vrámci likvidácie pozostatkov socializmu. Z toho všetkého mi vychádza, že návrat našich Rómov, do podmienok z polovice minulého storočia je vďaka súčasným, demokratickým podmienkam, ktoré keby neboli, už by sme nemuseli pozerať na tú biedu a neľudské ich životné podmienky. Dnes, asi 70 rokov po ich pobyte v gete bez elektriny a tečúcej vody, sa konštatuje, že: … na Luniku IX, nie všetci majú elektrinu a tečúcu vodu“. Nebyť súčasnej demokracie, by 28 ročná Nikola nemusela ďakovať Selezianom, pretože by bývali, a bez hypotéky, vo svojom vlastnom (pretože teraz nebývajú vo svojom byte, ale v byte niektorej banky, čo im dala hypotéku) a ich deti by nemuseli chodiť do provizórne postavených škôl.
Dúfajme, že naši rómsky spoluobčania pozorne počúvali slová svätého otca, keď: „Rómov pozval k tomu, aby v poctivej práci, dôstojnosti zarábania si na každodenný chlieb a v budovaní vzájomnej dôvery prekonali strach a rany minulosti. „Žehnám vám a prinášam vám objatie celej cirkvi,“ dodal pápež František. (Cit. Pravda).“ Nie celkom chápem, o ktorých „ranách z minulosti“ pápež hovoril? Možno o tých, ktoré im spôsobila vláda pod vedením slovenského katolíckeho farára? Ak áno, lebo na iné si nespomínam, mal sa prítomným Rómom, miesto „žehnania a objatia celej cirkvi“ za tú cirkev sa ospravedlniť.
*) Prečo slovenskí cigáni (onoho času tak nazývaní) radi chodili pracovať do Čiech? Na Slovensku ich volali „Cigáni“ a v Čechách to boli „soudruzi ze Slovenska“.