Táto vláda, ktorá sa tiež adekvátne podieľala na rozvracaní Afganistanu, rozhodla prijať 10 afganských utečencov, ktorí kolaborovali, teda po slovenský – spolupracovali, s cudzími vojskami na ich území. Je to obmedzené množstvo, zjavne pôjde o tých, čo nám vyberú cudzie mocnosti, najmä USA. No a to sa nedá odmietnuť. Zachraňovať budú svojich spolupracovníkov, teda tých, ktorým sa darilo dobre počas 20 rokov okupácie Afganistanu a keď ich „zachránime“ zas im len bude dobre. Milióny tých, ktorí trpeli pod Talibanom, dreli chudobu pod Američanmi a NATO, zas necháme napospas svojmu osudu. Ja, ako zrejme väčšina Slovákov nechce tu mať migrantov, aj keď mi je nesmierne ľúto, najmä detí bývajúcich v utečeneckých táboroch kŕmiace sa nejakými zrniečkami z papierových táciek na zemi, ako u nás divo žijúce vtáctvo. Je to ale najmä ich chyba, lebo zodpovedne deti by sa mali rodiť len do adekvátnych a ľudských podmienok. Rodiť deti je o zodpovednosti, nie o „udržanie“ si rodu. Aj u zvierat príroda reguluje tak, že do lepších životných podmienok sa rodí viac mláďat.
Sulík, ako člen tejto vládnej koalície a zrejme v rámci zbierania si preferenčných bodov, sa nechal počuť, ako sa uvádza na inom mieste v Pravde, že „Sulík nechce masívne udeľovanie azylov“. Celý článok TU. Sulík bol zásadný odporca prijímania migrantov už aj v minulosti, určite sa pamätáme na jeho diskusie v nejakých nemeckých médiách. Parafrázujem jeho slová, vraj migrantov nemusíme na hraniciach zrovna strieľať, ale treba zabrániť ich príchodu všetkými možnými prostriedkami. Tieto slová znejú falošne, najmä z jeho úst, nakoľko jeho rodina bola typický ekonomický migrant, aj keď on bol ešte malý. Jeho rodičia v Československu zjavne netreli biedu ani nezažívali politický útlak. Otec bol zubný lekár, mama zrejme podniková právnička, napr. v Calexe. Keď dostali „devízový“ prísľub do Juhoslávie, ako celá rodina, museli byť „zadobre“ aj s tým socialistickým systémom u nás. Určite neboli politický perzekvovaní. Tí, ktorí boli, lebo nenávideli systém, tak systém nenávidel ich, neutekali na západ. Tam by totiž neboli užitoční, oni museli rebelovať doma. Odtiaľ platení za domáce rebelovanie a podvratnú činnosť. Sulíkovci zjavne neutekali ani pred chudobou, neutekali pred vojnou, ale utekali za lepšími ekonomickými podmienkami. Áno, boli atraktívni aj pre Nemecko, ináč by ich zo zberných lágerov poslali do divočiny v Kanade, či do prérií v Austrálii. Aj Veľká Británia si v súčasnosti vyberá pre seba potrebné profesie a vzdelaných ľudí. Možno by aj Sulíkovcov legálne pustili, keby uhradili štátu všetko to, čo do nich investoval. Hoci právnické vzdelanie je ekonomicky najmenej náročné, zato zubárstvo je najnáročnejšie.
Pred nedávnom som napísal blog – „Od socializmu k primitívnemu kapitalizmu, s tupelami vo vláde.“. Vyvolalo to pomerne veľkú diskusiu, 300 príspevkov. Niektorí blog nepochopili a pýtali sa: „prečo teda toľko ľudí od nás utekalo na západ?“ Tak ako Sulíkovci, boli to ekonomickí migranti, utekali, hoci ani tu sa nemali zle.
Nedávno som čítal v Pravde, že jedna olympijská víťazka má slovenského otca, „ktorého sovietske tanky vyhnali z domova“. Nevyhnali ho, tak ako nevyhnali mnohých ďalších, akurát mu umožnili emigrovať do Švajčiarska. Zjavne aj on bol ekonomický migrant. V Československu druhotriedny hokejista, hral najmä za Slovan B a vo Švajčiarsku ešte mohol hrať s kanadskými starcami, zjavne za iné peniaze ako doma. Takto veľa našich hokejových veteránov, už po roku 1989, si ešte privyrábalo v Nemecku, v Rakúsku či aj vo Švajčiarsku. Bratia Šťastný boli u nás perzekvovaní? Neboli, išli do USA za lepšími ekonomickými podmienkami.
Takže pán minister hospodárstva, bolo by dobré veci nazývať pravým menom a mať na všetkých rovnaký meter. Alebo aspoň mlčať!