Chcel by som byť teraz u nás psom, alebo prečo to majú psy lepšie.

6. februára 2021, ninko, Nezaradené

Je ťažká doba, obzvlášť na Slovensku. Nielenže nás gniavi Covid, ale aj naša vláda. Rozhodne je kríza. Aj vláda je krízová, nieže by krízu riešila, ale ju vytvára, znásobuje, zosilňuje. Týka sa to nášho každodenného života. Zmätky, ktoré vytvára a ako zmätočne riadi štát, môžeme vidieť v priamom prenose. Ako zasadá vláda, tento náš najvyšší výkonný orgán, sme mohli vidieť, resp. počuť, aj z nedávno zverejneného zvukového záznamu priamo od I. Matoviča. O zmätkoch a nejasnostiach hovoria, hoci nechtiac, aj niektorí ministri. Hlasujú o uznesení, ktoré nie je pripravene a aj najinteligentnejšia ministerka tejto vlády (nemyslím Remišovú) sa musí spýtať, o čom idú vlastne hlasovať. Alebo minister Krajniak, po 9 hodinovom rokovaní oznámi, že ministri za ich stranu nepodporí rozhodnutie vlády, „Takýto trojdňový chaos, aký tu bol, nemôže pokračovať a nebudeme sa na ňom ďalej podieľať.“ . „Trojdňový chaos“, ktorý vytvárajú ONI, vláda ako celok. Musí to byť už úplné intelektuálne dno, keď jeden z najvýraznejších kritikov vlády R. Fica, píše o nápade povoľovať výnimky zo zákazu vychádzania sms – kami: „…až do akých šialenstiev môže vyústiť, ak v režime tiesňového (stresového) rozhodovania dlhodobo ocitne zostava mentálne indisponovaných politikov.“ (Cit. Denník SME). Veľavravný je aj komentár B. Bezáka: „Na dnešnej tlačovke dostal minister Heger otázku, či mu nepripadá neúctivé voči občanom, že opatrenia, ktoré majú platiť od pondelka, ohlasujú v piatok večer. Povedal, že mu to pripadá neúctivé, ale politika je umenie možného. Ale kdeže. Práve naopak. Občania sa na Slovensku cítia ako onuce, lebo vládna politika je diletantstvom nemožných.

Títo mentálne indisponovaní diletanti, ktorí sa náhodou ocitli v roli politikov vytvárajú zmätky, ktoré nám negatívne zasahujú do každodenného života. Veľa sa o tom napísalo, či už z pera novinárov, alebo aj tu blogujúcich čitateľov či diskutujúcich.

K dnešnému dňu máme vyše 5 tis. úmrtí, a to len na Covid. Kto vie, koľko je to s Covidom, alebo aj bez neho. Nestačí, že zúri pandémia, už nie je dostupná ani bežná lekárska starostlivosť. Koľko ľudí zomrelo z dôvodu neposkytnutia včas (aj) bežnej lekárskej pomoci. Mám kolegu, ktorého mali operovať už vlani. Obvodný lekár mu vtedy neodporúčal ísť do nemocnice, lebo dúfal, že časom sa situácia v nemocniciach zlepší. Zhoršila sa, teraz už neoperujú takmer nikoho, kto nemá smrť na jazyku. Sused sa nakazil Covidom. Obvodný lekár mu odporučil, aby radšej zostal doma. Až sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že museli zavolať pohotovosť. Záchranár odporučil zostať doma s tým, že je vyššia pravdepodobnosť uzdravenia keď zostane doma, ako keď pôjde do (nitrianskej) nemocnice. Tak si zaobstaral (asi za 6 tis.) kyslíkový generátor, ktorý celú rodinu doslova udržal pri živote. Uzdravil sa, aj preto, že zostal doma.

Aby som neuvádza príklady len zo svojho okolia, úryvok z Pravdy zo dňa 5.2. „Rozvrat v priamom prenose. K lekárovi sa dnes tak ľahko nedostanete a potom už môže byť neskoro…, … To, čo sme ešte pred rokom považovali za samozrejmé a nemenné, sa rúca. Prístup k zdravotnej starostlivosti je obmedzený a dôsledky môžu byť vážne…. Pacient v čase korony často nedostane ošetrenie včas a jeho stav sa môže kvôli tomu úplne zbytočne zhoršiť. Ak by dostal liečbu hneď, nemuselo by k tomu vôbec prísť. Na Slovensku je už takých prípadov určite viac než dosť.“ …, atď.

Paradoxne vyznievajú slová pobúrenia do amplióna spred roka, vtedy ešte opozičného politika I. Matoviča, pred Úradom vlády pri pálení 5 tis. sviečok, že za smrť týchto ľudí môže (Ficova ) vláda z dôvodu rozkradnutého zdravotníctva. No, nie je ten život paradoxný? Matovič teraz mlčí.

Ako som prišiel na to, prečo je lepšie byť teraz psom. Môj pes, tzv. pouličná zmes, prestal žrať, zosmutnel. Zobral som ho k veterinárovi, bez predbežného teledohovoru a takmer bez čakania ho vyšetril. Zistil nádor na slezine. Dilemu operovať či utratiť, sme vyriešili v prospech operácie. Na druhý (!) deň ho zoperovali a na tretí ešte dostal infúziu a lieči sa. Prosím, to všetko za tri dni! Ktorý onkopacient – človek by sa s týmto mohol pochváliť?

Byť psom, v dnešnej dobe na Slovensku, má okrem rýchlej a adekvátnej zdravotnej starostlivosti, aj ďalšie, nezanedbateľné výhody. Aspoň niektoré:

No povedzte, nie je u nás dnes lepšie psom ako ľuďom?